Séria článkov ako začať včeláriť – Diel 1 – Čo potrebujeme vedieť ako prvé

Či chceme alebo nie, posledných pár rokov nás čoraz viac obklopuje pretechnizovaná spoločnosť. A nebude to lepšie. V práci sa venujeme abstraktnejším činnostiam, hmotu nahradili ťažko uchopiteľné nuly a jednotky. Ako protiváhu začala spoločnosť postrádať niečo prírodné. Jednou z možností návratu k prírode je včelárenie, a štatistiky Slovenského zväzu včelárov mi dávajú za pravdu. Počet členov medziročne rastie, zväz sa omladzuje, záujem laickej verejnosti narastá. Dobrá správa je, že sa o toto krásne remeslo zaujíma čoraz viac ľudí. No každá minca má dve strany.

Aj napriek tomu, že včela medonosná (Apis mellifera) je najviac skúmaný hmyz má začínajúci včelár pred sebou neľahkú úlohu. Zorientovať sa v tejto košatej problematike a spraviť prvé kroky k včelárskej gramotnosti nie je ľahké. Rozhodol som sa preto napísať sériu článkov pre začínajúcich včelárov či ľudí, čo o tomto koníčku ešte len premýšľajú. Poďme pekne od začiatku.

Čo ma priviedlo ku včeláreniu?

Každý z nás má svoj dôvod, prečo si vybral práve tento koníček. Motivácie sa rôznia. Niekto chce mať kvalitný domáci med, iný chovať včely ako relax, pomôcť svojmu ovocnému sadu k lepšej úrode, alebo pomôcť prírode všeobecne. V našej rodine sa včeláreniu dlhé roky venoval dedko. Jeho dôvody nepoznám a, žiaľ, už sa ani nedozviem nakoľko už nie je medzi nami. Po jeho odchode som cítil silnejúcu potrebu zachovať jeho „sladký odkaz“ v rodine.

A tak či už začínate, alebo zvažujete pokračovanie dúfam, že vás moje články motivujú zachovať vernosť tomuto ušľachtilému remeslu.

Základné znalosti

Rok na včelnici je dynamický a iba s nadšením by ste sa o včely nepostarali. Z osobnej skúsenosti viem, že vedomostí o problematike včiel nie je nikdy dosť. Pred začiatkom a praxou som samo-štúdiom strávil desiatky hodín. Čítal som literatúru, články na internete, blogy a fóra, pozeral som videá a prednášky. S nadšením som ich dokázal pozerať hodiny bez prestávky.

Nechcel som sa učiť výlučne na vlastných chybách a za pochodu, čo vrelo odporúčam aj vám. Viem, môže to znieť ako obohraná pesnička, no je to tak. Môžete zabrániť úhynu včelej rodiny a ušetriť si sklamanie, či v neposlednom rade finančné prostriedky. Dosť bolo však poučovania – tu je základný okruh tém, ktoré odporúčam naštudovať:

• Výber vhodného miesta pre úľ a dostatočná včelia paseka.
• Životný cyklus včely, matky, trúda a ich jednotlivé úlohy v úle.
• Aktivity včiel počas roka, resp. v jednotlivých mesiacoch – kalendár včelára.
• Rozoznávanie základných javov a problémov: rojová nálada, rojenie, chýbajúca matka, choroby a škodcovia, nedostatok potravy.
• Čistota v úle, pravidelné obnovavanie včelieho diela.
• Liečenie chorôb a prevencia proti škodcom.
• Prikŕmenie počas slabého obdobia a prevencia proti rabovke zásob.
• Príprava včelstva na zimu.

Stačí mi na začiatok jedna včelia rodina?

Tak túto otázku počúvam celkom často a aj viem pochopiť prečo. V dnešnej dobe sa cena za nový úľ aj s včelou rodinou pohybuje medzi 100 až 150 €. Táto skutočnosť vie prekvapiť nejedného začiatočníka.

Počiatočnú investíciu vieme znížiť napríklad zakúpením staršieho úľa, čo ale moc neodporúčam. Môže obsahovať rezíduá, choroby či plesne, čo sa neskôr prejaví na kvalite budúceho včelstva.

Ďalšia, čoraz viac rozšírená možnosť je postaviť si úľ svojpomocne – na internete sa dá nájsť mnoho návodov všemožných rámikových mier, stačí pohľadať.

Ale späť ku téme, či stačí jedna včelia rodina? Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že nie – nestačí. Takto začínať je dosť riziko a odporúčam aspoň dve, lepšie tri až štyri rodiny. Časovo to už nie je veľký rozdiel a vlastniť viac rodín má nasledujúce výhody:

• Môžete si jednoducho porovnať silu včelstiev.
• Máte väčšiu možnosť skúmať včelstvá.
• Môžete skúšať naštudované návody, alebo rady od skúsenejších včelárov.
• Ak je jeden z úľov slabý, viete mu pomôcť pridaním rámikov zo silnejšieho včelstva. Prípadne dve slabé včelstvá zlúčiť do jedného silného. Sila včelstva je dôležitá pre správne prezimovanie.
• V prípade straty alebo uhynutia matky, viete preniesť rámik s plodom z druhého úľa a včely si vychovajú novú matku.

Základná výbava

Aj keď je naša stránka predovšetkým obchodom, tak vás teraz nebudem nútiť nakúpiť všetko od A po Z. Som zástanca myšlienky “niekedy menej je viac”. Mať doma výbavu, ktorú nevyužijete je zbytočné plytvanie peniazmi a miestom. Za efektívne minimum, s ktorým dokážete začať včeláriť, považujem nasledovné:

• Rozperák – ak ste šikovný dokážete si ho vyrobiť aj sám.  Avšak je lepšie ho mať z antikoru a ten už každý doma nemá.
• Dymák malý
• Včelárske rukavice – sú vyrobené z mäkkej kože aby sa v nich lepšie pracovalo. Majú predĺženú manžetou aby Vám včely nevlietli do rukáva.
• Včelársky klobúk, včelárska blúza s klobúkom alebo včelárska kombinéza s klobúkom – ak nie ste alergický na bodnutie a máte doma nejakú blúzu (nie čiernej alebo tmavej farby), tak Vám bude postačovať klobúk. V opačnom prípade odporúčam blúzu s klobúkom alebo kombinézu s klobúkom. Ja osobne používam blúzu s klobúkom lebo na nej sú praktické vačky, v ktorých stále nosím nejaké náradie.
• Rámiky do úľa a s tým súvisiace príslušenstvo – rozvíjajúce včelstvo potrebuje nové rámiky na stavbu diela aby sa mohlo rozširovať v úľovom priestore (plný počet rámikov v plodisku a medníku).

Zvyšná výbava príde časom. Ako nadobudnete praktické skúsenosťami sami zistíte, čo sa Vám ešte hodí do výbavy.

Vytrvalosť a pokora

Včelárenie nie je nič pre uponáhľaných ľudí. Procesy v úle si vyžadujú svoj čas a my s tým nič neurobíme. Neraz sa budete čudovať, čo Vám to zase vyviedli a budete sa musieť učiť reagovať na novú situáciu. Intenzívnym pozorovaním sa viete od včiel naučiť nekonečne veľa. A to je na tom pekné – stále je priestor na vzdelávanie. Dobrý včelár by nemal zaspať na vavrínoch. Mal by sa v každom veku vo svojom remesle zdokonaľovať.

Prajem všetkým začínajúcim ale aj profesionálom, aby ste čo najlepšie zhodnocovali novonadobudnuté vedomosti a aby vám včelárenie stále prinášalo radosť.

Dúfam, že Vás prvý diel zaujal a ostanete nám verní aj naďalej.